História 2

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bez dedičov v roku 1321 boli tunajšie Matúšove hrady na kráľov pokyn v krátkom čase obsadené kráľovským vojskom, ktoré viedol magister Mikuláš z rodu Gutkeled. Niektorí bývali Matúšovi kasteláni, keďže videli márnosť svojho odporu, vzdávali sa bez boja. Tak to bolo i v prípade Oponíc. Tunajšieho Matúšovho kastelána Jána, syna Matúša z Výčapiek, kráľ dokonca obdaroval za to, že mu bez boja vydal Oponský hrad. Takto sa neporušený dostal do kráľovských rúk a bol spravovaný kastelánmi z radov vyššej šľachty. Ich aktivitou vznikla pod hradom aj nová osada Lehôtka, ktorou prechádzala významná cesta priesmykom popod Tríbeč do Kostolian a Ladíc, spájajúca tak Ponitrie s údolím Žitavy.

Zmena v držbe hradu nastala v roku 1392, kedy hradné panstvo získali tri dcéry Mikuláša z Čeklísa a ich manželia, z ktorých Peter, syn Tomáša zo Stráží, sa na základe deľby majetkov v roku 1395 stal jediným majiteľom hradu a prislúchajúcich obcí – Oponice, Lehôtka a Polianka. Peter sa stal aj zakladateľom rodu Apponyiovcov, ktorého členovi a si od roku 1411 píšu predikát po hrade – de Apon a jeho zásluhou získali Oponice v roku 1396 aj právo slobodného týždenného trhu. V rozmachu hospodárstva na panstve pokračovali aj Petrovi synovia Tomáš a Mikuláš. V roku 1416 po smrti Tomáša sa Mikuláš zmluvne zaviazal opatrovať bratove siroty a prisľúbil do čias ich dospelosti hrad opraviť na svoje náklady, čo aj dodržiaval.

S niektorou z mladších stredovekých úprav hradu v 15. storočí súvisí aj prieskumom identifikovaná obvodová hradba, obkolesujúca v 8 – 12 metrovej vzdialenosti hradné jadro, vytvára sa tak predhradie v podobe širšieho perkanu. Hradba sa zachovala len v krátkych rovných úsekoch na severozápade a juhovýchode, kde sa v jej korune zachoval tiež zvyšok pôvodnej štrbinovej strieľne s obojstranne otvorenými špaletami. Strieľňa bola prispôsobená už pokrokovým ručným strelným zbraniam a svojou orientáciou bránila východné predpolie s prístupovou komunikáciou. Vstup do takto opevneného hradného areálu predpokladáme cez priekopu na severnej strane, kde ešte J. Konyoki identifikoval murovaný pilier spúšťacieho mosta. Zrejme už vtedy sa pre hospodárske potreby hradu využívali susedné, ľahko opevnené plošiny, vymedzené priekopami.

V staršej literatúre tradovaná zmienka o dobytí a zničení hradu husitmi sa nezakladá na pravde, pretože hrad bol ešte neskôr, v časoch panstva Jána Jirskru a bratrikov, bezpečným útočiskom pre Aponiovcov a ich spriatelených rodín a boli v ňom bezpečne strážené cennosti z okolia. Pravdou však je, že husiti na jeseň roku 1413 prešli Ponitrím a vypálili Malé i Veľké Oponice. Už v druhej polovici 15. storočia mali Aponiovci vo Veľkých Oponiciach šľachtické kúrie, ktoré v čase bezpečia boli ich trvalými obydliami a hrad slúžil najmä na úschovu rodinných cenností i ako útočisko v čase ohrozenia. O tom, že sa Apponyiovci na hrade trvalo nezdržiavali, svedčí aj lúpežné prepadnutie nedbalo stráženého hradu poddanými Anny Ludanickej z neďalekých Ludaníc v roku 1514.

Rýchlo vzrastajúce turecké nebezpečenstvo a zlý stav poškodeného hradu priviedli v roku 1452 Benedikta Apponyiho k rozhodnutiu hrad obnoviť. Následné spory so spolumajiteľom hradu zrejme celú obnovu spomalili, lebo ešte v roku 1566 musela vdova po Benediktovi, vlastniaca väčšiu časť hradu, svoju čiastku zálohovať Jánovi Apponyimu pre nedostatok peňazí na opevňovacie práce.

V týchto prvých renesančných opevňovacích prácach po roku 1542 bolo na západnej strane predhradia vybudované dodnes zachované murované opevnenie s mohutnou nárožnou baštou trištvrtekruhového pôdorysu s priemerom 15 metrov. Bašta ako dvojpodlažná, smerom do nádvoria pôvodne otvorená obranná stavba, nazývaná Tereš, mala nad vysokým prízemím poschodie s piatimi veľkými delovými strieľňami, sprístupnenými po drevenej ochodzi. Ochodza plynule prechádzala aj na priľahlé úseky nových hradieb predhradia, ktoré obsahovali menšie strieľne na ručné strelné zbrane. Ich obojstranne roztvorené špalety mali kamenné segmentové záklenky a strelný otvor lemoval drevený rám. Novým opevnením sa takto zväčšila plocha stredovekého predhradia a vysunutou nárožnou polohou bašty sa docielil široký vejár delostreleckej obrany západného predpolia hradu. Pri prestavbe predhradia tiež zrekonštruovali jeho poškodenú stredovekú hradbu na juhovýchode a podperou spevnili opevnenie horného hradu. Vzhľadom na zachované zvyšky horného hradu možno usudzovať, že na nádvorí severne od veže bola vystavaná nová obytná budova s obdĺžnikovým pôdorysom.

Share Button